Surrealistickú básnickú metódu Fabry rozvinul vo svojej druhej zbierke Vodné hodiny, hodiny piesočné. Uplatnil ju jednak v básňach – pásmach a jednak v dvoch krátkych prozaických textoch, ktoré boli súčasťou knihy. Pre tvorcovu obraznosť tu bola charakteristická metafora budovaná na princípe spájania významovo vzdialených či protikladných slov, pričom v hojnej miere išlo o genitívnu metaforu, ktorá je najmä pre ranú fázu slovenského nadrealizmu typická. Poézia tu nadobúda fantazijný, snový, pocitový ráz.
Surrealistickú básnickú metódu Fabry rozvinul vo svojej druhej zbierke Vodné hodiny, hodiny piesočné. Uplatnil ju jednak v básňach – pásmach a jednak v dvoch krátkych prozaických textoch, ktoré boli súčasťou knihy. Pre tvorcovu obraznosť tu bola charakteristická metafora budovaná na princípe spájania významovo vzdialených či protikladných slov, pričom v hojnej miere išlo o genitívnu metaforu, ktorá je najmä pre ranú fázu slovenského nadrealizmu typická. Poézia tu nadobúda fantazijný, snový, pocitový ráz.